Niektoré stretnutia v živote prídu nečakane, no zanechajú v nás hlboký dojem. Podobný moment zažila Prešovčanka Anna na križovatke ulíc v smere na Solivar. Kým okoloidúci kráčali ďalej bez povšimnutia, zastavila sa pri nej neznáma žena, ktorej meno možno nikdy nezistí. Vďaka jej duchaprítomnosti a ľudskosti sa nepríjemná situácia zmenila na dojemný príklad toho, že dobro ešte nevymrelo.
Anna sa s týmto príbehom podelila v skupine Prešov, neznámej žene chcela takýmto spôsobom poďakovať. Ľutuje, že nevie jej meno. Na križovatke ulíc sa k nej cudzinka otočila a opýtala sa, ako sa má. Pre niekoho možno obyčajná situácia, no pre Annu znamenala veľa.
„Bolo mi veľmi zle, ona to videla, cítila… Neviem. Ďakujem ti, cudzinca, vďaka tebe mám stále nádej, že na svete je ľudskosť a dobro,“ uviedla dojatá Anna.
Prešovčanov toto malé gesto, ktoré poukazuje na ľudskosť, veľmi teší. Peter v komentári píše, že tento príbeh mu spravil deň. Jozef dopĺňa, že takýchto príbehov nie je nikdy dosť. „Vám patrí tiež vďaka za uverejnenie príbehu. Zároveň vám prajem pevné zdravie.“
Aj keď sa možno už nikdy nestretnú, Anna na svoju záchrankyňu nikdy nezabudne. Príbeh obyčajného, no výnimočného ľudského gesta sa stal pripomienkou toho, že aj v dnešnom uponáhľanom svete stále existuje súcit, vnímavosť a ochota pomôcť. A niekedy stačí naozaj málo. Možno práve drobným záujmom niekomu zmeníte deň alebo dokonca celý život.