Škola v Podolínci sa chcela pochváliť úspešnými absolventkami, zvrhla sa na rasistikú diskusiu, hejteri dostali na frak

Mali to byť povzbudivé slová o dvoch mladých ženách, ktoré svojou snahou a odhodlaním prekonávajú stereotypy. Výsledkom však bola internetová prestrelka, v ktorej sa rýchlo ukázalo, že úspech Róma na Slovensku ešte stále pre mnohých znie ako provokácia.

Stredná odborná škola sv. Klementa Hofbauera v Podolínci na svojom Facebooku zverejnila príspevok, ktorým chcela ukázať, že talent a pracovitosť nemajú etnické hranice. Predstavila dve svoje bývalé študentky – Patríciu Pompovú a Dagmaru Mirgovú. Obe dnes študujú na Katolíckej univerzite v Ružomberku a zároveň pracujú ako asistentka učiteľa a lektorka angličtiny.

Ako škola uviedla, „sú krásnym príkladom toho, že aj študenti z rómskej komunity môžu dosiahnuť veľké veci a byť motiváciou pre ostatných.“

Diskusiu zaplavila spŕška rasistických poznámok

Netrvalo však dlho a pod príspevkom sa objavili aj komentáre, ktoré s motiváciou nemali nič spoločné.

Kým niektorí ľudia prispeli povzbudivými slovami – „kiežby ich bolo čoraz viac“ či „žije v komunitách kvantum šikovných detí, ktoré kvôli neschopnosti rodičov nedokážu využiť šance“ – iní si neodpustili dávku zaujatosti, nadradenosti a nevyžiadaného pohŕdania.

Medzi prvými zaznel komentár Petry, ktorý svojim rasistickým podtónom spustil lavínu reakcií: „Doživotní poberači sociálnych dávok.“ A potom to prišlo – ďalšia diskutérka pokračovala ešte tvrdšie: „O pol roka ich brat alebo bratranec nabúcha a budú na materskej minimálne 30 rokov ako všetci osadníci.“

Na rasizmus vo vlaku reagujú popredné slovenské osobnosti. Deťom odkazujú, aby sa nezdávali

Slová, ktoré by človek čakal skôr v krčmovej hádke ako pod príspevkom školy. Do diskusie sa okamžite zapojila verejnosť. Niektorí ostro kritizovali rasistické poznámky, iní sa snažili nastaviť zrkadlo. Jana na adresu hejterov napísala: „4-tá cenová nás tu ide ohurovať slovníkom. Aké elegantne z radu náckov.“

Do reakcií sa zapojila aj samotná škola, tá sa v dôsledku rasistických útokov pustila do obrany svojich šikovných študentiek: „Úspech týchto dievčat je dôvod na hrdosť, nie na kritiku… Nejde o ‘vystatovanie’, ale o motiváciu a pozitívny príklad.“

Na hrajúce sa deti v Gribove nahuckal muž svojich psov, malé dievčatko hrýzli do krku aj do nôh, smrti unikla o vlások

Silný moment prišiel vtedy, keď sa k celej veci vyjadrila samotná Patrícia. Jej komentár ukázal, že pod slušným úspechom sú roky vnútornej práce, snahy a aj dosť odolnosti: „Mrzí ma, že zaznievajú také silné slová len preto, že sme Rómovia… Nie sme tí, ktorých si mnohí stereotypne predstavujú... Nepoberáme sociálne dávky, obe poctivo pracujeme… A viete čo? Takéto komentáre nás nezastavia. Práve naopak – posúvajú nás vpred,“ reagovala študentka so vztýčenou hlavou.

Diskusia tak odhalila dve tváre Slovenska: jednu, ktorá povzbudzuje a fandí tým, ktorí sa snažia niečo dosiahnuť – bez ohľadu na pôvod, a tú druhú – ktorá ostáva uviaznutá v predsudkoch a potrebuje niekoho zhodiť, len čo sa objaví niečo, čo nezapadá do ich predstáv o “mieste Róma” v spoločnosti.