Kreslil Churchilla, pápeža aj Chaplina. Oskar Berger je svetová karikaturistická legenda, ktorú Prešov takmer nepozná

Väčšina Prešovčanov prejde ulicami mesta bez toho, aby čo i len tušila, že z ich rodiska pochádza jeden z najznámejších karikaturistov 20. storočia. Volal sa Oskar Berger a hoci svet si jeho meno pamätá, doma je takmer zabudnutý. Smutné? Možno. Ale aj dôvod na malý návrat do minulosti.

Oskar Berger sa narodil v roku 1901 v Prešove – v časoch, keď bolo mesto súčasťou Rakúsko-Uhorskej monarchie. Už v mladosti ho očaril svet kresby a karikatúry a ceruzku do rúk prvýkrát chytil už v troch rokoch. No čo je zarážajúce, doma sa mu nikdy nedostalo uznania, aké si zaslúžil. Namiesto toho ušiel do sveta – a dobre urobil. V priebehu desaťročí sa stal súčasťou veľkej histórie, ktorú zobrazoval jediným ťahom ceruzky. Jeho umelecké prvotiny zaznamenávali život v Prešove pred 100 rokmi.

Galéria: 4 fotky

Pózovali mu velikáni doby aj politické legendy 2. svetovej vojny

Churchill, Roosevelt, Kennedy, pápež Pius XII., herecké hviezdy, svetoví lídri, ba dokonca aj legendárny Charlie Chaplin. Všetci skončili pod Bergerovou ceruzkou. Jeho kresby neboli len zábavné – boli ostré, výstižné a často trefnejšie než samotné novinové titulky. Karikatúry publikoval v renomovaných svetových denníkoch, medzi inými aj Daily Telegraph či New York Times.

Jeho život pripomína román. Počas prvej svetovej vojny opustil Uhorsko a pôsobil ako ilustrátor v Berlíne.   Keď v roku 1932 nastúpil k moci Adolf Hitler, Berger si uvedomil, že v Nemecku už dlho nevydrží. Jeho karikatúry boli totiž ostré, nekompromisné a Hitlera si často bral na mušku. Radšej rýchlo zbalil kufre a presúval sa medzi Prahou, Budapešťou, Viedňou a Parížom, až napokon zakotvil v britskej metropole. Tam sa stal oficiálnym karikaturistom mnohých svetových podujatí, vrátane zasadnutí OSN.

Galéria: 4 fotky

V roku 1940 žil v Londýne počas neslávne známeho bombardovania Londýna “Blitz”. Pracoval pre denníky The Evening News, Sunday Dispatch a The Daily Telegraph a mal priamy prístup k najvyšším miestam britskej politiky. Legendárnou sa stala jeho skica Winstona Churchilla, ktorého kreslil priamo počas leteckého útoku.

„Nálet bol intenzívny, stovky bombardérov prichádzali vo vlnách. Staré budovy sa otriasali pod údermi bômb. Vidím Churchilla, ako mu zatína sánka, no on neuhýba – naopak, ako keby ho to posilňovalo. Mne sa ruky triasli, no on sa ani nepohol. Kreslil som v tom najnapätejšom momente,“ spomínal Berger.  

Amerika ho prijala ako vlastného – kreslil svetových lídrov v San Franciscu aj New Yorku   

Po skončení vojny v roku 1945 sa Berger presúva na ďalší kontinent – do Spojených štátov. Do San Francisca pricestoval na pozvanie denníka The New York Times, aby pokrýval konferenciu OSN (vtedy ešte Lige národov). Práve tam mal možnosť nakresliť viacerých svetových lídrov – napríklad Andreja Gromyka či Carlosa P. Romula.A doma? Ticho.

Od roku 1945 žil v New Yorku a o desať rokov neskôr získal americké občianstvo. V USA sa jeho meno stalo synonymom inteligentného politického humoru, a jeho kresby sa objavovali v najprestížnejších periodikách sveta.

Galéria: 4 fotky

Berger dokázal s ceruzkou v ruke to, čo nedokáže ani ostrý komentár – v jednej karikatúre vystihol pravdu o človeku, moci či situácii. Napriek tomu, že žil medzi elitami sveta, nikdy nezabudol na svoj pôvod.

Dnes to vyzerá tak, že mesto na Bergera akoby zabudlo. Rodák z Prešova, židovského pôvodu, nemá v meste ani múzeum, ani pamätnú tabuľu. Aj keď jeho prvotné diela zverejnila Šarišská galéria, jeho meno v uliciach Prešova nenájdete, hoci v zahraničí sa jeho diela považujú za historický dokument doby.