Nie každý hrdina nosí plášť – niekedy stačí pohotová reakcia a ľudskosť. V Prešove, na Solivare, sa odohrala situácia, ktorá mohla skončiť tragicky, no vďaka rýchlemu zásahu dvoch neznámych mužov sa premenila na príbeh s dobrým koncom.
Len pár minút pred polnocou si dvaja pohotoví ľudia všimli oheň šíriaci sa zo smetnej nádoby, ktorý sa nebezpečne blížil k dreveným častiam budovy. Nezaváhali ani sekundu – zastavili auto, vybehli von a upozornili obyvateľov domu na hrozbu. Ich rýchly zásah zabránil tomu najhoršiemu.
Júlia, ktorú títo dobrodinci zachránili, sa so silným zážitkom podelila na sociálnych sieťach, kde im zo srdca poďakovala: „Tým nás zachránili od značne väčších škôd, pretože oheň sa rýchlo šíril na drevo a bez nich by to nedopadlo tak ako to dopadlo.” V stresujúcej situácii sa im však nestihli osobne poďakovať predtým, než neznámi hrdinovia odišli.
Júlia verí, že sa im vďaka jej verejnému odkazu podarí vyjadriť vďačnosť aspoň touto cestou. „Ďakujeme z celého srdca,“ uzavrela svoj príspevok, ktorý sa začal rýchlo šíriť internetom. Nech už boli títo noční záchrancovia ktokoľvek, ich pohotovosť ukázala, že dobro sa dá nájsť aj v tých najneočakávanejších chvíľach.
Existuje viacero psychologických a sociologických štúdií, ktoré sa zaoberajú správaním ľudí v núdzových situáciách a ochotou poskytnúť pomoc. Jedným z kľúčových konceptov je „efekt prizerajúceho sa” (bystander effect), ktorý naznačuje, že pravdepodobnosť poskytnutia pomoci klesá s počtom prítomných svedkov. Tento jav bol prvýkrát popísaný v 60. rokoch 20. storočia po incidente s Kitty Genovese v New Yorku.
Napriek tomu existujú situácie, kde jednotlivci preukazujú vysokú mieru nesebeckého správania a zasahujú na pomoc aj neznámym ľuďom. Štúdie ukazujú, že faktory ako osobná zodpovednosť, empatia a vnímanie nebezpečenstva môžu zvýšiť pravdepodobnosť poskytnutia pomoci. Napríklad, ak je situácia vnímaná ako bezprostredne nebezpečná a svedok sa cíti kompetentný zasiahnuť, je väčšia šanca, že poskytne pomoc.