Textár z Kežmarku Vlado Krausz: Som asi posledný na Slovensku, ktorý sa tým živí. Mladí hudobníci si píšu texty sami

Kežmarok skrýva mnoho zaujímavých osobností a žijúcich legiend. Jednou z nich je aj kežmarský rodák, textár a výtvarník Vlado Krausz. Už viac ako 30 rokov spolupracuje so slovenskými hudobníkmi a mnohé jeho chytľavé texty legendárnych pesničiek si spievame aj dnes. 

Jeho textami sa môže pochváliť napríklad kapela IMT Smile, Peha, Gladiator, Katka Knechtová, Richard Müller, Adam Ďurica, Robo Grigorov či Lukáš Adamec, ale aj mnoho ďalších hudobníkov. Vlado Krausz je jeden z najúspešnejších textárov slovenskej hudobnej scény a momentálne získal nomináciu na Krištáľové krídlo v kategórii Populárna hudba. 

Mená víťazov za rok 2024 sa verejnosť dozvie v priamom prenose zo slávnostného galavečera, ktorý odvysiela Slovenská televízia na Jednotke 15. marca 2025. Pri tejto príležitosti si v rozhovore pre Prešovak Vlado Krausz zaspomínal na svoje začiatky a aj tvorbu textov piesní.

V súčasnosti ste vo svete hudby veľmi známy, ako vyzerali vaše začiatky?

Musím sa vrátiť úplne do detstva, keď som sa naučil písať a čítať. Vtedy som písal také detské básničky pre sestry a večer som im to čítal. V škole som písal slohy formou básničky, tá próza mi veľmi nešla. Takto nejak to začalo, ľahšie sa mi písalo v rýmoch. Potom sa to rozbehlo až na strednej škole, keď kamaráti hrali na gitare a ja som im tvoril texty. Aj ja som sa naučil hrať na gitare a robil som texty aj sebe.  

Archív V. K.

Bola literatúra vo vašom živote prítomná už od detstva? Viedli vás k tomu rodičia?

To vôbec nie. U nás doma boli dokopy asi štyri knihy, z toho dve boli modlitebné. So sestrami sme si čítali z kníh, ktoré sme si požičali v knižnici. Nerád som čítal, väčšinou som pozeral len obrázky. To, odkiaľ som teda zobral vlohy na textárstvo, je záhada aj pre mňa.

Vedeli ste odmalička, že sa chcete venovať tomuto odvetviu?

Vôbec som si nemyslel, že sa tomuto budem venovať. Môj otec chcel, aby som bol automechanik a mama zo mňa chcela mať farára. Mne ani jedno z toho nepasovalo. Otec zomrel, keď som bol v siedmom ročníku na základnej škole, takže ma už v rozhodnutí nijako neovplyvňoval. Mama ma v tom, že idem na umeleckú školu, celkom podporovala. Skôr som si myslel, že budem výtvarník, vôbec mi nenapadlo, že sa budem venovať písaniu. Bola to čistá náhoda. 

Okrem textárstva sa venujete aj výtvarnému umeniu. Ak by ste mali porovnať tieto dve odvetvia, v ktorom sa cítite viac doma?

Ťažko povedať, niekedy viac v textárstve a niekedy zasa v maľovaní. Sú to rôzne obdobia. Teraz si myslím, že viac v textárstve, no pred dvoma týždňami by som možno povedal niečo iné. Závisí to aj obdobia, v ktorom sa viac venujem jednému alebo druhému.

Kedy ste sa začali aktívne venovať textárstvu?

Po strednej škole a po základnej vojenskej službe som bol v reklamnej agentúre, neskôr som v tomto odvetví chcel aj podnikať. Myslel som, že toto bude moja parketa. Bola tam nutná dosť veľká investícia na začiatok, čo som si nemohol dovoliť. Bál som sa brať úver, v tom roku 1992 to boli strašné pálky. Bol som na to sám, keby nás bolo viac, možno by sme do toho išli. Keby som vtedy do toho šiel, môj život by dnes vyzeral úplne inak. Potom som v roku 2000, keď sa mi narodila dcéra, skončil s reklamami a skúsil som ísť na voľnú nohu. Vtedy som už päť rokov niečo písal, vyšlo približne 50 piesní na CD-čkách a myslel som si, že sa tým uživím rok alebo dva, no robím to už 25 rokov. 

Rovnako hráte aj na gitaru, nerozmýšľali ste niekedy nad profesionálnou kariérou?

Chceli sme mať kapelu. Treba do toho však dať veľa času a je málo šikovných ľudí, ktorí vedia spraviť to, čo si myslím. Ja nie som nejaký profi hudobík. Zopár takých profesionálov som stretol, no nemali sme toľko času na stretávanie. Predstavoval som si, že ja vytvorím pesničku a oni to len dotvoria. 

IMT mala váš prvý text, spomínate si na to obdobie?

Prvý text bol cez spoločného známeho. Ja som nepoznal Ivana Táslera a ani som nemal kontakty na prešovskú scénu. Kamarát z Popradu sa s ním niekde stretol a Ivan sa ho pýtal, či nepozná niekoho, kto vie písať texty. Tento kamarát si spomenul na mňa, čo je tiež čisto náhoda. Ivan mi poslal tri pesničky na kazete a asi za dva týždne som mu to poslal naspäť už otextované, no potom som na to zabudol. Asi o rok som to zrazu počul v rádiu. A potom sa to rozbehlo.

V jednom rozhovore ste spomínali, že ste sa nikdy na seba nesnažili upozorniť, ponuky prichádzali samé. Viete to vysvetliť? Niekto o vás na začiatku musel vedieť.

Začali mi volať aj iní ľudia, napríklad Barbara Haščáková, Katka Knechtová sa odpojila od IMT Smile a mala kapelu Peha. Odrazu som robil texty hudobníkom z Košíc. Mal som toľko roboty, že som ani nevedel, ako som sa do toho dostal. 

Archív V. K.

Nemáte pocit, že ste ako textár nedocenený? Myslím to v zmysle, že vaše texty si spievajú ľudia po celom Slovensku, no častokrát si myslia, že autorom je práve hudobník, ktorý ju spieva.

Nevadí mi to, tí, ktorí sa vyznajú, tak vedia a tí, ktorí sa nevyznajú, tak im to možno niekto raz povie. Absolútne sa necítim nedocenený. Je to tak, textár vlastne šije veci pre speváka. Ak by ste si dali ušiť blúzku, tiež by ste neboli nadšená, ak by krajčírka spravila blúzku podľa toho, ako sa to páči jej. Stále to musí byť aj podľa vašich predstáv. Aj ja im to tak šijem na mieru. 

S kým sa vám pracuje najlepšie a s kým je spolupráca náročnejšia? 

Vo všeobecnosti sa to nedá takto povedať. Sú pesničky, ktoré sa píšu samé. Počujem to a hneď viem, aké slová tam dať. Potom sú však také, pri ktorých mi len dva týždne trvá, kým sa mi to dostane do hlavy a ešte nejaký čas, kým to vymyslím. Niektorí hudobníci však zabúdajú, že sme Slováci a naša reč je dosť obmedzená. Keď dajú štyri dlhé slabiky za sebou, tak z toho výjde nezmysel.

Väčšinou sa to snažím potom aj ukočírovať. Nedá sa však povedať, s kým sa mi robí lepšie a s kým horšie. Každá skladba je iná a niekedy už na začiatku cítim, že to nebude dobrá skladba. 

Máte pocit, že si hudobníci v takom prípade vezmú vašu radu k srdcu, ak si myslíte, že by bolo niečo treba zmeniť?

Ani nie, väčšinou mi oni povedia, že mám niečo zmeniť alebo prepísať. 

V jednom rozhovore ste spomínali, že sa ťažko píše, keď sa vám pripravená pesnička nepáči. Boli už aj také, ktoré sa vám nepáčili tak veľmi, že ste odmietli napísať text?

Áno, väčšinou poviem, že nemám čas. Poprípade na to zabudnem.

Text pesničky Nepoznám je venovaný vašej manželke, pre dcéru ste vydali album Zvieratká z paneláku. Sú ešte niektoré vaše texty známych piesní, ktoré ste takto venovali najbližším?

Boli to moje texty aj hudba, robil som to sám za seba, nikomu som sa v tomto neprispôsoboval. Mám asi 200 takých piesní, ktoré som si robil sám pre seba. Robím to však zo zábavy, nemám s tým žiadne ďalšie plány.

Zvieratká z paneláku bola náhoda, nebolo to plánované. Moja dcéra mala šesť rokov a keď spievala, všimol som si, že má pekný čistý hlas. Spýtal som sa jej, či nechce, aby som jej napísal nejaké pesničky. Ale vôbec mi nenapadlo, že sa to bude nejako verejne predávať.

Chcela pesničky o zvieratkách, tak som jej napísal približne 20 pesničiek a doma sme si s gitarou a klávesami nahrali demo. Raz bol u mňa Richard Müller so svojím manažérom, pretože sa prišiel pozrieť na obrazy. Sedeli sme v obývačke a opýtal sa ma, na čom aktuálne pracujem. Pustil som mu tieto detské pesničky a nijako sme to ďalej neriešili.

O dva mesiace mi zavolal Richardov manažér a oznámil mi, že to chcú vydať. Vybrali 12 piesní a spievali to rôzni hudobníci, dokonca jednu pesničku aj Richard s mojou dcérou. Malo to tak byť, nikde som sa s tým neukazoval. Zase to bola náhoda, od tej doby u mňa napríklad Richard nebol vôbec. Vyšlo to a dokonca to získalo zlatú platňu. Potom sa CD-čká prestali predávať, prišli totiž streamovacie služby.

Pre dcéru som urobil ešte jednu zbierku piesní Čím budem. To už nevyšlo, mali o to záujem, ale ako som spomínal, na svetlo sveta prišli streamovacie služby a nebol záujem kupovať si CD-čká. Ostalo to u mňa a teraz som si na to po rokoch spomenul. 

Keď sa pozriete na vaše textárske začiatky porovnáte to s touto dobou, vnímate nejaké meniace sa trendy?

Všímam si, že sú texty čoraz horšie. Je to z dôvodu, že textári v dnešnej dobe veľmi nie sú. Ja mám 56 rokov a som posledný a najmladší, ktorý sa živí textárstvom na Slovensku. Je to divné, všetci mladí si chcú písať sami. Píšu si plytké veci, dávajú tam zbytočné anglicizmy a divné frázovanie. Je veľký rozdiel medzi tým, čo bolo pred rokom 2000 a tým, čo je teraz. Neviem, prečo je to tak, je to trend, v ktorom si každý hudobník myslí, že si vie texty napísať sám.

Na hudobných nosičoch a streamovacích platformách vám podľa internetových informácií vyšlo viac ako 700 textov piesní, keď sa na to spätne pozriete, čo na to hovoríte?

Nie je to až tak veľa. Okrem toho aj veľa maľujem. Stále hovorím, že som lenivý, lebo keď si to rozdelíte na 30 rokov, nie je to až tak veľa. Napísal som oveľa viac, mám okolo 3-tisíc textov, ale povedal by som, že doposiaľ vyšiel len každý štvrtý. Niekedy sa mi stane, že sa pozriem na starý text, niečo pozmením a zrazu je to dobrá vec. Už sa mi stalo, že som vytiahol 20-ročný text a nakoniec sa využil. Stačilo spraviť len malú úpravu. 

Máte text, ktorý ste ani nemysleli, že to bude taký hit, no nakoniec bol na Slovensku obľúbený?

Mám takých dosť, Spomaľ bola rýchlovka a ani som netušil, že by sa to mohlo niekde zahrať. Taktiež napríklad od Lukáša Adamca Horúca Láska, to som tiež len rýchlo napísal pomedzi inú prácu a ani mi nenapadlo, že sa to takto uchytí. Sú také, ktoré prekvapia mňa samého. A potom sú také, ktoré si myslím, že sú dobré, no už nikdy som ich nepočul.

Ste držiteľom 15 cien Slovenského ochranného zväzu autorov, viackrát ste boli nominovaný a raz ste získali cenu Aurel za pieseň roka. Za rok 2019 ste boli nominovaný v prestížnej ankete Krištáľové krídlo, čo ste aj teraz. Ktoré z ocenení alebo nominácií je pre vás najvýznamnejšie a prečo?

Každá cena je pre mňa pocta. Teším sa, že si niekto všimol moju prácu a ocenil to. Nikdy to nerobím pre ocenenia. Keby som to robil pre toto, tak by som nedostal ani jednu cenu. 

Archív V. K.

Okrem vlastných textov prebásňujete texty piesní do slovenčiny pre divadlo (muzikály) a televíziu a film (rozprávky) ako ste sa dostali k tomuto a viete to opísať?

Už to teraz nerobím. Mal som obdobie, kedy som sa tomu venoval každý týždeň. Teraz prekladám iné veci, ak chce niekto preložiť nejakú pesničku z iného jazyka. No v týchto prípadoch nie som autorom. Ale je to pre mňa výzva, je to zase niečo iné ako textárstvo.