Portál Nekŕmte nás odpadom zverejnil otrasný príbeh muža, ktorého podľa tvrdenia rodiny bezdôvodne hospitalizovali na psychiatrii, kde po štyroch dňoch zomrel. Ján Forgáč, stavebný inžinier a pedagóg, trpel viacerými vážnymi zdravotnými problémami, no psychické ťažkosti nikdy nemal. „Mal veľa vážnych srdcovo - cievnych diagnóz, vredy predkolenia na ktoré sa liečil ambulantne. Svoj zdravotný stav dlhodobo riešil, dôveroval lekárom a to sa mu aj stalo osudným,“ uviedla rodina vo svojom svedectve.
Napriek tomu ho zdravotníci po urgentnom prijatí odobrali rodine a zavreli na psychiatrické oddelenie. Tam bol údajne nadopovaný liekmi, až napokon skolaboval. Rodina sa rozhodla domáhať spravodlivosti súdnou cestou. Príbeh sa zároveň rozhodli pustiť na verejnosť.
Dnes už nebohý Ján mal pozitívny test na Covid a skončil na urgentnom prijme v Humennom, kde ho však nepustili na žiadne oddelenie. Po 30 hodinách izolácie, bez prístupu rodiny, bol nečakane eskortovaný do psychiatrickej liečebne v Trebišove, popísal v príspevku jeho syn. Lekári ho označili za nebezpečného pre seba a okolie – hoci neexistuje žiadny znalecký posudok ani policajný záznam o agresívnom správaní, uviedla v príspevku rodina.
Podľa výpovede rodiny muž odmietol podpísať súhlas s hospitalizáciou. Miesto toho ho ohlásili okresnému súdu, ktorý rozhodol o jeho zadržaní. O niekoľko dní neskôr ho našli v bezvedomí – údajne po podaní liekov, čo je uvedené aj v priloženej lekárskej správe. Po prevoze na ARO už bolo neskoro.
Zdroj: Facebook/ Nekŕmte nás odpadom
Podľa jeho syna mal mať Ján telesnú teplotu len 34°C a jeho krvný tlak na úrovni 70 na 47. V čase, kedy ho personál našiel mal byť podľa jeho slov dehydrovaný a podvyživený. Ako je uvedené v priloženej oficiálnej lekárskej správe, za stratou vedomia mali stáť podané psychiatrické lieky. Muž mal len 4 dni po tomto incidente zomrieť.
Rodina je otrasená. Podľa nej si takéto zaobchádzanie na sklonku života nezaslúži ani zviera, ani odsúdený zločinec. Ján Forgáč bol dlhoročný projektant a pedagóg, ktorý sa venoval spoločnosti a vzdelávaniu mladých. Táto spoločnosť sa mu však podľa rodiny takto „odvďačila”.
Rodina sa mala obrátiť aj na Úrad pre dohľad nad zdravotnou starostlivosťou, no ten žiadne pochybenia nenašiel. Príbuzní sa preto rozhodli domáhať spravodlivosti súdnou cestou. Rodina v celom prípade vidí viacero nezrovnalostí. Jednou z nich je lekárska správa z psychiatrie, kde bol ako ošetrujúci lekár podpísaný primár, ktorý mal v danom čase dovolenku, uvádza rodina.
Ďalším šokujúcim faktom je informácia, že o hospitalizácii Jána Forgáča mala rozhodnúť lekárka z Ukrajiny, ktorá ešte na Slovensku nie je oficiálne lekárkou, pretože prechádza procesom schválenia medicínskeho vzdelania, čo mal rodine v tom čase potvrdiť aj úrad pre dohľad.
S našimi otázkami sme sa obrátili aj na Penta Hospitals, bez súhlasu rodiny- pozostalých nám však k veci nemohli poskytnúť stanovisko z dôvodu ochrany osobných údajov.
Po zverejnení prípadu sa v diskusii objavili desiatky podobných skúseností. Ľudia opisovali prípady, keď ich príbuzní skončili na psychiatrii bez ich vedomia či súhlasu, často po operáciách alebo zdravotných komplikáciách.
Jedna z komentujúcich píše: „Brat svokry dostal infarkt na svadbe. Okamžite ho odviezli do Košíc, a keďže to bola svadba, trochu si vypil. Po operácii ho presunuli na geriatriu, kde ho zaviazali na posteľ, nadopovali liekmi a označili za alkoholika. Ležal priviazaný a jedlo mal položené na stole – keby sa pri ňom nestriedali sestry, ani by sa nenajedol. Svokre povedali, aby mu vybavila ústavnú starostlivosť. Nakoniec ho rodina vzala domov na vlastnú zodpovednosť. Po návrate domov spal dva dni v dôsledku podaných liekov. Napokon sa z toho dostal a dnes plnohodnotne funguje.”
Ďalší komentár opisuje ešte viac drastický prípad: „Môj otec skončil podobne. Mal sklerózu multiplex, spadol a udrel si hlavu. Museli ho operovať kvôli krvácaniu do mozgu. Po operácii bol v relatívne dobrom stave – mal síce mierne problémy s prekrvením, ale chodil po svojich. Neviem, kto dal príkaz na jeho presun z neurológie na psychiatriu, a to bez nášho vedomia,” uviedla ďalšia žena. „Keď sme prišli na psychiatriu, otec len ležal na gumenom matraci bez plachty, bol pocikaný, pokakaný a mal už preležaniny. Bol nadopovaný liekmi, ktoré mu tam podávali. Keď sme začali robiť rozruch, okamžite ho previezli späť na neurológiu, no preležaniny už boli v pokročilom štádiu. Nakoniec z nich dostal sepsu, otravu krvi a zomrel,“ dodáva vo svojom svedectve.
Rodina Jána Forgáča sa rozhodla podľa zverejnených informácií bojovať a podať žalobu.