Nedávne porovnanie cien potravín vyvolalo búrlivé reakcie Slovákov. Čo na to hovoria?

Správcovia známej stránky „Nekŕmte nás odpadom“ sa rozhodli pomôcť Slovákom lepšie zorientovať v cenách potravín. Spustili „Pondelkovú porovnávačku“, v ktorej si posvietili na ceny bežných produktov v štyroch veľkých obchodných reťazcoch – Tesco, Kaufland, Billa a Lidl. Do porovnania zahrnuli základné potraviny, ako maslo, smotanu na šľahanie, obyčajný rožok, Vineu a Horalku. Výsledok? Niektoré ceny sa líšili len minimálne, no pri iných bol rozdiel poriadne výrazný.

Ceny rastú, ľudia hľadajú, kde nakúpiť výhodnejšie

Správcovia stránky zdôraznili známy fakt, že Slováci čelia extrémnym cenám potravín, ktoré sú výsledkom nielen vládnych opatrení, ale aj politík obchodných reťazcov.

„Žijeme v neľahkej dobe. Čelíme šialeným cenám potravín. Spôsobil to nielen vládny konsolidačný balíček, ale aj nenažranosť potravinových reťazcov. Spúšťame preto pre Vás pravidelnú pondelkovú porovnávačku cien náhodne vybraných produktov. Nech všetci vieme, kde sa čo oplatí. Veď každý cent sa počíta,“ uviedli v príspevku na sociálnej sieti.

Najväčšie cenové rozdiely sa ukázali pri Tatranskom masle (250 g). Najlacnejšie ho zákazníci kúpia v Bille za 2,99 €, zatiaľ čo v Lidli ho predávajú za 3,14 €. V Tescu je ešte drahšie – 3,80 €, no najvyššiu cenu za tento produkt má Kaufland, kde stojí až 4,39 €. Rozdiel medzi najnižšou a najvyššou cenou tak predstavuje 1,40 €, čo je pri bežnej nákupnej položke značný rozdiel.

Pri smotane na šľahanie Rajo (250 g) boli ceny vyrovnanejšie. Najlacnejšie ju zákazníci kúpia v Lidli za 1,78 €, nasledovaná Kauflandom a Tescom, kde stojí 1,79 €. Najdrahšie ju predáva Billa za 1,89 €, čo je o 11 centov viac ako v Lidli.

Zaujímavé bolo aj porovnanie cien rožkov (50 g). Najlacnejšie ich predávajú Kaufland a Lidl, kde stojí jeden rožok 11 centov. V Bille a Tescu sú o cent drahšie, teda 12 centov za kus. Pri takejto nízkej cene síce rozdiel nevyzerá veľký, no pri pravidelných nákupoch sa môže postupne nazbierať.

Pri Vinee (1,5 l) boli cenové rozdiely výrazné. Najvýhodnejšie ju predáva Lidl za 1,19 €, pričom v Bille stojí 1,49 € a v Tescu 1,59 €. Najdrahší je opäť Kaufland, kde ju zákazníci kúpia až za 1,99 €, teda o 80 centov viac ako v Lidli.

Posledným porovnávaným produktom bola Horalka Sedita. Najlacnejšiu cenu ponúka Billa, kde stojí 0,59 €. V Tescu ju predávajú za 0,69 €, zatiaľ čo v Kauflande a Lidli vyjde na 0,68 €.

Čo na to ľudia?

Porovnanie cien vyvolalo medzi ľuďmi veľký ohlas. Niektorí sa sťažovali na vysoké ceny, ktoré sú podľa nich v zahraničí výrazne nižšie. Iní poukazovali na praktickosť takýchto porovnávačiek, ktoré im môžu ušetriť čas aj peniaze. Našli sa aj takí, ktorí sú skeptickí a tvrdia, že aj keď človek ušetrí pár eur, minie ich na benzín a čas pri obchádzaní viacerých predajní.

„Veľmi ma sklamal Kaufland. Kto chodieva do Nemecka, môže porovnať, že niektoré ceny v nemeckom Kauflande sú aj tretinové oproti našim. Dôvod?“ pýta sa Miloš. „Takéto porovnávačky by sa zišli na dennej báze, aby človek nemusel prehliadať milión letákov. Palec hore!“ pochválil autorov stránky Dano. „Každý reťazec tvrdí, že jeho ceny sú najlepšie. Konečne seriózne porovnávanie cien. Ďakujem!“ potešila sa Soňa.

„Keby som mal autom obehať kvôli cenám všetky predajne, zistím, že to, čo ušetrím, miniem na čas a benzín,“ myslí si Marek.

Niektoré komentáre priniesli aj dávku humoru. Keď jeden z diskutujúcich navrhol, že si treba potraviny, ktoré sú v akcii alebo v nižšej cene ako obvykle, hromadne zamraziť, Vlado pohotovo odpovedal: „Všetko treba mraziť, treba namiesto gauča dať mrazák a namiesto TV akciové letáky. ‍️Krásny život!“ napísal ironicky.

Vlastimil zas v diskusii poukázal na situáciu v Chorvátsku, kde sa ľudia rozhodli bojkotovať nákupy v nadnárodných reťazcoch, až kým ceny potravín neklesnú na prijateľnú úroveň. „V Chorvátsku urobili protest a ignorujú nákupy v nadnárodných reťazcoch… u nás by to nešlo?“ pýta sa. Tento krok mal v Chorvátsku reálny dopad a prinútil niektorých obchodníkov upraviť ceny smerom nadol. Otázkou zostáva, či by podobná iniciatíva mohla uspieť aj na Slovensku.