FOTO: Markizácky redaktor Martin Jedinák zhotovil betlehem v životnej veľkosti

Reportér najsledovanejšej komerčnej televízie sa môže pochváliť nielen redaktorským talentom, ale i sochárskym. Nielen jeho najnovšie počiny si zaslúžia obdiv, ale aj tie predošlé.

Už v minulosti sa Martin Jedinák preslávil výrobou biblických sôch. Ďalší úspech zažíva v predvianočnom období. V garáži len nedávno zhotovil kompletný betlehem v životnej veľkosti. „Ide o Svätú rodinu s Jezuliatkom v jasličkách, ale vyrobil som aj Troch kráľov s pastierom a anjelom, k tomu ovcu a jahniatko.“

Takáto idea, ako využiť svoj potenciál, sa u neho nezrodila prvý, a iste ani posledný raz. „Tento nápad som mal v hlave už dávno, no až tohto roku som sa odhodlal ho realizovať. Vymyslieť som musel celý technologický postup…,“ prezradil svoje know-how.

Kostru postavy najprv pozváral z roxorových tyčí. „Tvár a ruky som vymodeloval z plastelíny a urobil odliatok zo sadry, ktorý som potom vyplnil betónom. Jednotlivé betónové prvky som pripevnil ku kostre a potom vyformoval telo z pletiva a sklolaminátovej sieťky. Vnútro som vyplnil montážnou penou…“

Na výplň použil polystyrén, ale aj prázdne tetrapakové obaly od mlieka, ktoré tak zrecykloval. „Potom som už len postupne nanášal a formoval lepiacu maltu.“ Nakoniec prebrúsil povrch a natrel ho sivou fasádnou farbou. Motiváciu našiel priamo v meste, kde býva. „Inšpiroval sa pritom sochami, ktoré sú každý rok na Vianoce vystavené pri Františkánskom kostole v Prešove.“

Biblické postavy vytvoril za necelý polrok v garáži

Nemyslel však len na svoje súčasné bydlisko, kam jeden betlehem tiež venoval. Tým prvým chcel potešiť svojich rodákov v obci, kde sa narodil. „Traja králi držia v rukách dary, svätý Jozef palicu, pastier ovcu a anjel erb obce Kračúnovce, pretože som sa svoj prvý betlehem rozhodol darovať rodnej obci, odkiaľ pochádzam.“

Priznal, že niektoré časti vraj prerábal niekoľkokrát. A nevyrobil len jeden. „Keďže nie som sochár, skúšal som to opakovane, až kým som ako-tak trafil tvar, s ktorým som bol spokojný.“ Aj keď sú sochy len z malty, aj tak nabrali na váhe. Jeden z ťažších kráľov váži možno aj sto kíl.

Betlehem začal vyrábať pred Vianocami a ukončil ho v máji. „Trvalo mi to teda päť mesiacov, každý deň som tak mal Vianoce. Splnil som si tým svoj detský sen,“ tvrdí talentovaný Martin. V pivnici pod domom má kompletne vybavenú dielňu, ktorá bola v posledných dňoch jeho „kráľovstvom“.

„Mám v nej všetky možné ručné i elektrické náradia a pracujem s rôznymi materiálmi. Počas výroby sôch som nimi zapratal celú garáž, auto preto muselo stáť vonku,“ zasmial sa. Namiesto vozidla si tam našli svoje miesto biblické postavy a zvieratká.

Na svojich dielach tvrdo pracoval aj v noci. „Robil som to hlavne po večeroch, niekedy až do polnoci. Aj keď to vyzerá byť náročné a zložité, pre mňa je to relax pri mojej stresujúcej práci,“ tvrdí skromne.

Rodinný talent

V Kračúnovciach zvažujú, že betlehem bude vystavený niekde celoročne ako koncept vianočnej dedinky. Dal jej aj svoj názov. „Kračún – Vianoce, v erbe majú betlehemskú hviezdu,“ prekvapuje nápaditý Martin Jedinák. Myslí si, že ak budú sochy pod strechou, vydržia v neporušenom stave aj desiatky rokov.

Po dokončení svojho úchvatného diela sa rozhodol vyrobiť ďalší betlehem s tým, že postup zdokonalil. So svojím nápadom oslovil starostku Ľubotíc, kde býva. Tá dala zamestnancami obecného úradu vyrobiť drevenú maštaľ, ktorú umiestnili na námestí pred úradom.

„Trochu som to ešte vylepšil a zdokonalil výzor postáv. Zaujalo ju to, súhlasila. Začiatkom leta som sa pustil do výroby, dielo som dokončil koncom októbra. Vlastne som sa musel zahrať na zvárača, murára, sochára i elektrikára…“ Nezabudol však ani na detaily. Tie mu pomohol zrealizovať jeho syn Šimon, ktorý je študentom 3. ročníka elektrotechnickej priemyslovky v Prešove.

Ľubotický interaktívny anjel s hlasom prváčky

K samotným betlehemom vyrobil zároveň i úžasnú raritu, ktorou je interaktívny spievajúci, svietiaci a hovoriaci anjelik držiaci v ruke pokladničku. „Vyrobený je podobne ako veľké sochy, no vnútro je pozvárané a duté, zo zadnej strany s uzamykateľnými dvierkami.“

Po vhodení mince anjel pred pesničkou detským hlasom poďakuje „Pánboh zaplať“. „Chcel som, aby sa po vhodení mince spustila vianočná pesnička. Použili sme na to infračervený senzor v hrdle pokladničky, ktorý dá pokyn pre MP3 modul. Pesničky sú v ňom uložené na SD karte.“

Zaujímavé je, že z anjelskej pokladničky sa vždy spustí len jedna pesnička v náhodnom poradí zo sedemdesiatich skladieb. Anjelská socha má však i ďalší pohybový senzor pod pokladničkou. Ten slúži na to, že keď zaznamená pohyb ľudí pred betlehemom, spustí výzvu: „Vhoď mincu do pokladničky, odmením sa ti peknou pesničkou.“

Anjelský hlas pochádza z neďaleka. „Nahrala ho moja susedka, prváčka Miška. To všetko takto dokázal nastaviť Šimon, ktorý naprogramoval čip, napojený na MP3 modul a obidva senzory. K tomu sme ešte museli do malého priestoru umiestniť dva malé reproduktory,“ priblížil celý postup.

„Okrem toho sa počas pesničky zapína aj LED svetelný pásik, ktorý ma socha zakomponovaný okolo krídel a na pokladničke. Počas skladby bliká, po jej skončení sa vypne.“ Deti tam už od Mikuláša radi chodievajú, aby mohli do pokladničky vhodiť mincu.

Z milovníka Vianoc sa stal výrobca betlehemov

A prečo práve betlehem? Vianoce boli pre neho vraj vždy inšpiratívnym obdobím. Ani betlehem, ani postavy svätcov nie sú v jeho prípade ojedinelé. V rodných Kračúnovciach už stoja pri kostole jeho betónové sochy – súsošie vierozvestcov Cyrila a Metoda, patróna kračúnovského kostola Mikuláša a aj socha Františka.

Prvou zhotovenou sochou bol však Kristus, tú vyrobil v babkinej záhrade. Pri rodičovskom dome má aj ďalšie výtvory – stojí tam anjel, studňa, veterný mlyn, domček na stračej nôžke či zvieratká. Svoj prvý malý betlehem – maštaľ s figúrkami vyrobil, keď mal 10 rokov.

„Vymodeloval som ich z moduritu a potom varil v maminom hrnci vo vode. Od mala som niečo vymýšľal. Čo je zaujímavé, zachovali sa doteraz.“ Ako vzácnosť si malý domček strážila jeho, už nebohá babka. Vždy na Vianoce si ho položila pod stromček a po sviatkoch zase zabalila a odložila. Teraz sa pri pohľade na ten výtvor už len smejem,“ spomína s radosťou.

Neskôr vyrobil aj malý pohyblivý betlehem, ktorý robil radosť jeho deťom, keď boli malé. Ten sa tiež zachoval doteraz. Neustále vylepšuje techniky. Nepáčilo sa mu však, že sa im doma nehodil k nábytku.

„Pred štyrmi rokmi som preto skonštruoval modernejší model. Známym sa ale tak zapáčil, že som potom musel na objednávku vyrobiť ďalšie dva pohyblivé domčeky s figúrkami, ktoré mali ako darček k narodeninám pre jubilantov.“ Martin neprestáva prekvapovať.

V hlave už má, samozrejme, nové nápady na ďalšie projekty. Verí, že ich možno časom aj zrealizuje. Je však veľmi pravdepodobné, že v prípade tohto umelca sa to už čoskoro stane aj realitou. Držíme palce.