Obľúbený predajca NotaBene pri Milk Agro podľahol ťažkej chorobe. Bol stelesnením pokory, spomínajú Prešovčania

Posledný týždeň bol pre občianske združenie Podaj ďalej Prešov a Prešovčanov mimoriadne smutný. Vo štvrtok 12. decembra sa poslednýkrát rozlúčili s obľúbeným predajcom časopisu NotaBene Pavlom.

„Dnešný deň bol plný smútku, ale aj hlbokého rešpektu a vďačnosti. Zúčastnili sme sa poslednej rozlúčky s naším predajcom NotaBene, človekom, ktorý bol stelesnením pokory, lásky k životu a viery v dobro,“ uviedlo občianske združenie, ktoré sa zameriava na pomoc sociálne slabším jednotlivcom, na sociálnom médiu.

Obyvatelia Prešova sa s pánom Pavlom mohli každý deň stretnúť pred predajňou Milk Agro. Jeho prístup nebol vtieravý ani nástojčivý, známy časopis ponúkal s úctou a pokorou. Vybudoval si tak mnoho priateľov. Venoval im vždy láskavé slová či úprimný úsmev od srdca.

Ako spomína na neho občianske združenie, išlo o človeka s veľkým srdcom. “Každý, kto ho poznal, vie, že to bol človek s obrovským srdcom. Nikdy neholdoval alkoholu, napriek tomu, že jeho život nebol jednoduchý. Vždy veril v dobro, prijímal osud s pokorou a nikdy nestratil vieru v ľudskosť. Miloval život, a hoci jeho cesta nebola ľahká, z jeho pohľadu vždy vyžarovala vďačnosť za každý nový deň,” píše združenie. Mnohí by si z jeho životnej filozofie mohli brať príklad, z jeho pohľadu vždy vyžarovala vďačnosť za každý nový deň.

Jeho láskavosť zostáva v srdciach Prešovčanov

Jeho odkaz tak navždy bude pripomínať, že aj v neľahkej situácii možno žiť s pokorou, vierou a láskou. Síce odišiel ticho, ako žil, v srdciach ľudí zostane jeho pamiatka vyrytá navždy.

Nasvedčujú tomu aj láskavé odkazy od ľudí, ktorým spríjemnil cestu životom. „Jeden z najslušnejších ľudí, akých som poznal. Klient nášho Klientskeho centra, neskôr aj napriek chorobe jeden z najpoctivejších predajcov NotaBene. Príklad toho, ako to môže skončiť, ak je zdravotná starostlivosť nie úplne dostupná pre niekoho z rôznych dôvodov. Pracovitý človek s veľmi ťažkým osudom. S neskutočnou úprimnosťou v srdci môžem povedať: Česť jeho pamiatke!“ lúči sa s ním jeho dlhoročný známy.

„Vždy sme sa pri Agre porozprávali. Kúpila som mu zakaždým jedlo, vodu, sladké. Keď ma videl na ulici, vždy kričal: Pani, pani, ako sa máte? Veľa sme sa spolu rozprávali. Česť jeho pamiatke,“ spomína na príjemné rozhovory s ním obyvateľka Prešova.