Keď vyrastáte v meste pod Tatrami, myšlienky na dobrodružstvá na šírych moriach vám len tak nenapadnú. No pre jedného chlapca z Popradu sa táto neobyčajná cesta stala skutočnosťou. Zo študenta námorníctva, cez dôstojníka na lodi, až po zakladateľa remeselného pivovaru s vikingskou tematikou – jeho príbeh je rovnako osviežujúci ako pivo, ktoré varí. Svoj príbeh pre Prešovak popísal Samuel Korba.
Príbeh sa začal celkom nenápadne počas rodinných výletov do Česka. „Môj otec mal kamaráta z Bangladéša, ktorý pracoval na lodi a rozprával úžasné príhody. Po pár pivách padol nápad, že by som to mohol skúsiť aj ja. A ja som si povedal – prečo nie?“ smeje sa. Táto idea ho sprevádzala až do maturitného ročníka, keď sa rozhodoval, čo ďalej. Rozhodnutie padlo na štúdium námorníctva v Poľsku.
Škola nebola prechádzka ružovou záhradou. „Nehovoril som poľsky, ale vedel som, že ak chcem uspieť, musím sa to naučiť rýchlo. Trvalo mi tri mesiace, kým som sa do toho dostal.“ Štúdium na súkromnej škole trvalo len 2,5 roka, z toho polovicu tvorila prax na mori. „Učitelia boli väčšinou bývalí kapitáni, takže vedeli, o čom hovoria. Bolo to náročné, ale dalo mi to veľa.“
Po škole nastúpil na nákladné lode. „Boli sme na mori 5 až 7 mesiacov, potom som mal pár mesiacov voľna. Dlhé odlúčenie od domova je výzvou, ale tá práca má svoje čaro.“ Po šiestich rokoch na nákladných lodiach prešiel na výskumné lode. „Teraz sa podieľam na projektoch výstavby veterných elektrární na Severnom a Baltickom mori. S kapitánom sa striedame po 12-hodinových smenách. Je to náročné, ale zaujímavé.“
Svoje námornícke dobrodružstvá obohatil o mnoho skúseností. „Na nákladných lodiach som sa plavil po celom svete. Severné a Baltické more, Stredozemné, severná a južná Amerika, Afrika, dokonca som bol aj v Číne. V Brazílii zase firma, pre ktorú som pracoval, zažila zopár pirátov – takých, čo prišli a ukradli farbu. Ja som však nič vážnejšie nezažil, našťastie.“
Jediný moment, keď sa na lodi pripravovali na reálne riziko pirátskeho útoku, nastal počas plavby do Beninu. „Plavili sme sa cez Guinejský záliv, kde boli vtedy aktívni nigérijskí piráti. Aby sme boli pripravení, na loď sme museli nainštalovať ostnatý drôt a vytvorili sme takzvanú ‚citadelu’ – bezpečné miesto na lodi s potravinami, vodou a vystuženými dverami. Našťastie sme nič nezažili, ale radšej by som už do tej oblasti nešiel.“ Pirátskemu útoku sa tak počas nebezpečnej plavby úspešne vyhli.
Keď sa vracal domov, chcel mať aj niečo, čo by ho napĺňalo. Objavil šerm a pridal sa k skupine Fólkvang zameranej na vikingskú éru. „Bola to super partia. Jeden člen sa začal venovať vareniu piva doma a ja som mu pomáhal. Skúšali sme rôzne recepty a pivo sme nosili na tréningy. Chutilo všetkým a povzbudili nás, aby sme ho vyrábali viac.“
V roku 2019 založili pivovar Fólkvang Brewery, pomenovaný po šermiarskej skupine. Začínali ako kočovný pivovar, varili v rôznych zariadeniach po Slovensku. „Bola to zábava, ale náročné. V roku 2021 sme našli vlastné priestory v Poprade a začali variť remeselné pivo priamo tam.“
Dnes rozdeľuje svoj čas medzi oceány a pivovar. „Práca na mori je fascinujúca, ale čas na súši má tiež svoje kúzlo. Keď som doma, naplno sa venujem vareniu piva. Naša vikingská tematika zaujala ľudí a baví nás to robiť.“ Kombinácia mora a piva vytvorila neobyčajný príbeh, ktorý dokazuje, že aj z malého mesta môžete dosiahnuť veľké veci.