Z generálneho prokurátora čestný občan? Vranov chce oceniť Žilinku, čo ho s mestom spája

Generálny prokurátor Maroš Žilinka je opäť v centre pozornosti, tentoraz však nie kvôli právnym paragrafom, ale pre návrh, ktorý by ho mohol povýšiť na čestného občana mesta Vranov nad Topľou, píše prešovský Korzár. Tento krok vyvolal na východe Slovenska zmiešané reakcie a rozprúdil debaty o tom, či ide o zaslúžené uznanie alebo obyčajný prejav papalášizmu.

K mestu má blízko, podporuje dôchodcov

Radnica odôvodnila návrh tým, že Žilinka má k mestu blízky vzťah – vo Vranove žil v detstve, jeho rodičia tu pracovali a sám sa angažoval v podpore miestnej Jednoty dôchodcov. Údajne organizoval programy pre seniorov ešte pred svojím nástupom na Generálnu prokuratúru. Návrh spomenul aj jeho účasť na školských prednáškach a prínos k šíreniu dobrého mena mesta.

Kritici však hovoria o umelom glorifikovaní a kupovaní priazne. „Čestné občianstvo by malo byť udeľované za skutočne výnimočné prínosy pre mesto. Nie som si istý, či návšteva okresnej prokuratúry a kontakty s dôchodcami sú na to dôstojným základom,“ vyjadril sa politológ Tomáš Koziak, ktorý prirovnal návrh k praktikám zo socializmu.

Proti je aj opozícia

Pochybnosti o opodstatnenosti návrhu vyjadrili aj opoziční poslanci mestského zastupiteľstva. Podľa nich ide o gesto, ktoré môže vyvolávať dojem snahy o získanie priazne osoby vo vysokej funkcii. „Nie som stotožnený s tým, že práve toto by malo byť ocenené čestným občianstvom. Časté udeľovanie podobných titulov znižuje ich prestíž,“ uviedol poslanec Igor Pribula.

Zaujímavé je aj načasovanie. Návrh na čestné občianstvo sa v zastupiteľstve síce nestihol prerokovať pre nedostatok hlasov, no je pravdepodobné, že sa na program dostane na najbližšom zasadnutí. Medzitým sa však v parlamente rieši kontroverzný návrh na udelenie doživotnej renty pre Žilinku vo výške 5 000 eur mesačne, ktorý pridal do prípadu ďalší rozmer.

Kontroverzný Maroš Žilinka

Generálny prokurátor Maroš Žilinka patrí medzi najkontroverznejšie postavy slovenskej justície. Medzi najviac kritizované aspekty jeho pôsobenia patrí časté využívanie paragrafu 363 Trestného poriadku, ktorý umožňuje zrušiť rozhodnutia orgánov činných v trestnom konaní. Toto nadužívanie podľa kritikov narušuje nezávislosť súdov a vyvoláva pochybnosti o spravodlivosti procesov. Ďalšou výraznou kontroverziou bola jeho návšteva Ruska na oslavy výročia tamojšej prokuratúry, čo bolo vnímané ako necitlivé gesto, najmä v kontexte ruskej agresie na Ukrajine.

Žilinka čelí aj obvineniam z politizácie svojej funkcie. Opoziční politici ho kritizujú za to, že vstupuje do politických súbojov a zasahuje do trestných konaní spôsobom, ktorý podľa nich narúša jeho nestrannosť. Taktiež sa stal terčom kritiky za šírenie nepravdivých proruských naratívov, ako v prípade hoaxu o zničení hrobov ruských vojakov na cintoríne v Ladomirovej.