Na rok vymenili komfort za dodávku: Prechádzame cez mnoho krajín a uvedomujeme si, aké je Slovensko úžasné

Mladý energický pár Nika a René pochádzajú z Vysokých Tatier a pred pár mesiacmi sa rozhodli opustiť svoju komfortnú zónu, ktorú vymenili za 23-ročnú dodávku a vydali sa na rok dlhú cestu po strednej Ázii, Mongolsku a Arabskom polostrove. Od detstva majú obaja veľmi radi cestovanie, precestovali Thajsko, Kambodžu, Jordánsko a taktiež na aute Balkán. René sa pred dvoma rokmi vydal na cestu stopom cez Malajziu, Indonéziu a Indiu. 

Po viacerých takýchto výletoch sa spoločne rozhodli kúpiť si dodávku Volkswagen T4, ktorú prerobili a aktuálne v nej aj cestujú. Nemali však plány, kam s ňou pôjdu. Vyhradili si rok, za ktorý sa rozhodli prejsť viaceré krajiny, aktuálne za sebou majú od odchodu z domu Maďarsko, Rumunsko, Bulharsko, Turecko, Gruzínsko, Rusko, Kazachstan, Uzbekistan, Tadžikistan, Kyrgyzstan, Mongolsko.

Na cestách sú už skoro päť mesiacov a pre Prešovak.sk prezradili veľa zaujímavostí a taktiež strastí, ktoré sú s týmto výletom spojené. Prečítajte si zaujímavý rozhovor o dvoch dobrodruhoch spod Tatier.

Kedy ste sa rozhodli odísť na cesty?

Popri oprave dodávky sme sa ešte veľmi nezamýšľali nad tým, ktorým smerom a na ako dlho sa vyberieme. V servise bolo auto nešťastných osem mesiacov, čo nám odchod zo Slovenska posúvalo. Ale nakoniec sme zistili, že všetko to meškanie v servisoch malo nejaký význam a zo Slovenska sme odišli 1. mája 2024.

Ako na takýto trip reagovala vaša rodina?

Rodičov sme už popri prestavbe pripravovali na to, že sa niekam chystáme. Približne po roku príprav, prestavbe, vybavovania potrebných papierov a víz už na to boli trochu pripravení. Každopádne, lúčenie pred ochodom nebolo vôbec jednoduché, veď rodina je predsa základ.

Od momentu, kedy skrsol takýto nápad až po samotný odchod, čo všetko ste museli zariadiť?

Najdôležitejšou časťou sú samozrejme dokumenty. V Bratislave sme boli vybavovať Carnet de Passage, zjednodušene je to „pas“ pre auto, bez ktorého vás nepustia do krajín ako je Irán, Saudská Arábia, Omán, Jordánsko a mnohé ďalšie. Obidvaja sme si boli požiadať o druhý cestovný pas a medzinárodný vodičský preukaz. Založili sme si cestovné zdravotné poistenie a posledný deň pred ochodom sme sa boli odhlásiť zo zdravotnej poisťovne na Slovensku. 

Máte všetko podrobne naplánované alebo veci riešite počas cesty?

Trip sme mali naplánovaný na krajiny a mesiace. Keďže vo vačšine krajín dostanete víza alebo vstup na 30 dní, tak sme v daných krajinách ostávali približne mesiac. Nemohli sme zmeškať leto v Tadžikistane a Kyrgyzstane a následne v Mongolsku. Mimo letnej sezóny sú v niektorých regiónoch extrémne nízke teploty a veľa snehu. Itinerár v krajine nechávame vždy voľný, máme pár vytipovaných miest, ktoré by sme chceli vidieť, ale nikdy to nie je rozpísaný plán na každý deň. Riadime sa vždy pocitom a život nám to už nejako pekne vymyslí.

Keďže toto cestovanie je určite aj finančne náročnejšie, zarábate si nejako aj počas cesty?

Na ceste nepracujeme, cestujeme len z našetrených peňazí. Sme radi, že sme sa rozhodli pre takýto spôsob cestovania, pretože nejaká online práca by nás len držala na miestach, kde je signál. A najkrajšie miesta sú predsa tie, kde žiaden signál nie je.

Počas cesty ste už zopárkrát dávali auto do servisu, boli ste na to pripravení alebo vás to trochu prekvapilo?

Cestujeme v dodávke VW T4, ktorá má 23 rokov. Vedeli sme, že aj keď sme dali opraviť alebo vymeniť všetky hlavné a najdôležitejšie veci, tak vždy sa nájde nejaká maličkosť, ktorú bude treba opraviť. Brali sme so sebou množstvo náhradných dielov, ktoré sme už párkrát využili.

Ktorá krajina bola pre vás zatiaľ najčarovnejšia?

Jednoznačne Kyrgyzstan. Niekedy sa aj prezýva ako ázijske Švajčiarsko. Je to kombinácia úžasných hôr s modrými jazierkami, popri ktorých behajú divoké kone a v pozadí vidíte typické jurty. Je to krajina usmievavých a nápomocných ľudí, kde sa ešte určite vrátime!

Galéria: 15 fotiek

Šli ste aj cez Rusko, čo môže v mnohých vyvolať rôzne emócie. Aké to naozaj bolo?

Akurát prechádzame Ruskom tretíkrát a nikdy sme sa necítili nejak zvláštne, ľudia boli veľmi milí a všetko fungovalo ako má. Akurát väčšina sociálnych sietí je zablokovaných a kreditné karty nefungujú.

Vaša cesta má trvať rok. Ako za tých pár mesiacov hodnotíte život v aute? Je možné, že sa cesta predĺži alebo je to jasne stanovené na takéto obdobie?

Tým, že na ceste nepracujeme, máme rozpočet peňazí, ktorý môžeme minúť. Po roku cestovania bude čas vrátiť sa domov. Ale aj na návrat domov sa veľmi tešíme, hlavne na čas, ktorý budeme môcť tráviť s rodinou. Nevadí nám ani vrátiť sa naspäť do roboty, dokonca sa na to tešíme!

Často uverejňujete až smiešne nízke ceny za potraviny, ale aj súčiastky do auta či naftu. Koľko ste zatiaľ minuli?

Najlacnejšou krajinou bol pre nás Kyrgyzstan. V reštaurácii sa tu viete najesť za tri eurá a lokálna zelenina a ovocie tu stojí veľmi málo. Takisto ceny za služby či už v autoservise alebo v práčovni sú priam smiešne v porovnaní s tými na Slovensku. V takejto krajine nás vyšiel život približne 800 eur na mesiac.

Momentálne sa nachádzate v Mongolsku, ako hodnotíte túto krajinu?

Je to neskutočne obrovská krajina a môže sa stať, že prejdete 500 kilometrov po miestnych cestách a nestretnete živú dušu. V týchto odľahlých častiach zeme sme si všimli, že je tam extrémne ticho. Ticho, ktoré sa dá počuť len na miestach vzdialených veľmi ďaleko od civilizácie. Bolo to niečo neskutočné… Počas celého tripu nám ponad hlavami lietali obrovské orly. Párkrát sa nám dokonca stalo, že nám zaútočil na dron, našťastie sme sa ale vždy stihli vrátiť nižšie.

Ako na vás reagujú domáci?

Vo všetkých krajinách sa z turistov veľmi tešia a vždy sa pýtajú na našu cestu, niekedy sa cítime ako celebrity, bez fotky akoby nás ani nestretli. S najväčšou pohostinnosťou sme sa zatiaľ stretli v Tadžikistane. Jeden milý starý pán nás videl, ako v horskej oblasti kontrolujeme na jame auto. Neváhal a za chvíľu sa vrátil s obrovským tanierom rôznych pochutiniek a domácich výrobkov. Nesmel chýbať ich vynikajúci zelený čaj. Aj keď ľudia v odľahlých dedinkách veľa nemajú, vždy sú to tí najpohostinnejší a najmilší ľudia, akých sme stretli.

Galéria: 15 fotiek

Minule ste uverejnili aj video miestnej reštaurácie. Je to tam takýto štandard?

Mongolsko by sme rozdelili na dve časti. Hlavné mesto Ulanbátar, ktoré je veľmi vyspelé a nájdete tu hádam všetko od výmyslu sveta, či sa jedná o luxusné reštaurácie, obchody alebo vysoké stavby. Žije tam približne 80 percent populácie. Zvyšná časť Mongolska je chudobnejšia, mimo hlavných ciest, ktoré vždy vedú do Ulanbátaru, nestretnete človeka, len kone a ťavy. Reštaurácie mimo Ulanbátaru sú väčšinou len domáce kuchyne, kde vám uvaria to, čo práve majú na obed aj oni. Všetko to sú mäsové výrobky – hlavne vyvárané vnútornosti, síce sme si na tom veľmi nepochutnali, no aspoň vieme, ako chutí Mongolsko na vidieku.

Ako komunikujete s domácimi?

V celej strednej Ázii sme sa vedeli dohovoriť jedine po rusky. Po anglicky tu rozpráva veľmi málo ľudí, pár mladých, aj to len v hlavných mestách. V Mongolsku to ale nešlo. Tam sme komunikovali rukami-nohami.

Čo považujete zatiaľ za najťažšiu situáciu, ktorej ste počas cestovania čelili?

Jeden z najstrašidelnejších zážitkov bola pre nás situácia, v ktorej sme sa ocitli na streche sveta – Pamir Highway v Tadžikistane.  Prechádzali sme približne 1 200 kilometrov po nespevnených cestách, v najodľahlejšej časti tohto tripu a vo výške 4-tisíc metrov nad morom. Čo najhoršie by sa vám mohlo v takejto časti sveta stať s autom? Veď predsa porucha bŕzd a vytrhnutý tlmič! Áno, prešli sme Pamir Highway a Wakhan Corridor bez funkčných bŕzd, vysokou nadmorskou výškou nám roztrhalo hadice a podarilo sa nám ich čiastočne opraviť v meste Murghab. Chválabohu, teraz na túto situáciu spomíname so smiechom, no vtedy nám pri pohľade na strmé cesty pred nami nebolo veľmi do smiechu…

A naopak, čo bola tá najkrajšia/najlepšia?

Dlho sme nad touto otázkou rozmýšľali a neprišli sme na jednu konkrétnu situáciu. Je to pocit, kedy spoznávame novú krajinu, stretávame úžasných ľudí, ochutnávame miestne špecialitky a hlavne to, že to všetko môžme spolu zažívať v našom malom domčeku na kolesách.

Keďže ide o veľký výstup z komfortnej zóny, mali ste niekedy myšlienky, že sa otočíte naspäť alebo sa snažíte všetky situácie riešiť pozitívne?

Nikdy pred tým sme v aute nežili dlhšie ako dva mesiace a to bolo za ideálnych podmienok v Európe. Takéto cestovanie znamená aj nekonečné čakanie na hraniciach, dlhé presuny autom, prebdené noci kvôli horúčavám, neustály boj s komármi, dni strávené opravou auta a v servise, hodinové kolóny na cestách… A mohli by sme rozprávať donekonečna. Znamená to ale aj krásne východy a západy slnka vždy na inom mieste, varenie si rannej kávy v srdci prekrásnych hôr, spoznávanie kultúry, ochutnávanie miestnych špecialít a nekonečne veľa krásnych zážitkov.

Galéria: 15 fotiek

 Čo nesmie vo vašom dome na kolesách chýbať počas tohto tripu?

Na cestu sme sa museli zodpovedne nabaliť. Dve tretiny úložného priestoru nám zaberajú technické veci (zdvihák, naviják, kúrenie, oleje, náradie na opravu a nejaké náhradné diely), ostatok miesta zaberá oblečenie, kuchynka, chladnička a drogéria. Nesmú nám chýbať výjazdové lyžiny v prípade, že niekde zapadneme a taktiež kanistre na naftu.

V čom je Slovensko iné, v porovnaní s krajinami ktoré ste už navštívili?

Čím viac krajín prechádzame, tým viac si uvedomujeme, aké je Slovensko úžasné. Nemusíme prechádzať cez kontroly na hraniciach. Nemusíme si meniť peniaze pri vstupe do väčšiny krajín Európskej únie. V porovnaní s väčšinou krajín, kde sme boli, sme sa zhodli, že na Slovensku máme super cesty. Z kohútika nám tečie pitná voda. Máme krásnu prírodu a Tatry. Sú to veci, ktoré vnímame ako samozrejmosť, ale rozhodne by sme nemali.

Máte pred niektorou krajinou, ktorú plánujete navštíviť, rešpekt?

Nie, zatiaľ sme sa nebojíme navštíviť žiadnu krajinu a veľmi sa na všetky tešíme. Irák sa nepovažuje za 100 percent bezpečný, ale veríme, že nám návšteva zbúra všetky predsudky a budeme mať len dobré spomienky.

Čo by ste odkázali čitateľom, ktorých váš príbeh zaujal?

Mnohí čakajú na správny čas odísť a cestovať. Lenže správny čas neexistuje. Nečakaj na víkend. Nečakaj na leto. Nečakaj na ďalší rok. Stačí sa zobrať, aj keď len s minimom peňazí, a vyraziť! Pri prestavbe auta sme nemali ideálne podmienky ako si väčšina ľudí predstavuje. Robili sme v ľadovej garáži bez svetla a úplne s minimom nástrojov, vo viacerých situáciách to bola veľká improvizácia, ale keď sa chce, dá sa všetko!