Prešovský kostol sa znovu rozpadáva. A to aj napriek tomu, že len pred dvomi rokmi prešiel rekonštrukciou. Tá však podľa obyvateľov zjavne nepomohla. Okrem samotnej stavby ich hnevajú aj popraskané chodníky v centre a na sídliskách, ktoré výrazne sťažujú pohyb obyvateľom a návštevníkom mesta.
Napriek snahám o obnovu budovy zo 14. storočia, sa výsledky dostavili len krátkodobo. „Rímskokatolícka cirkev - najbohatšia mimovládka, zinkasovala minulý rok štátny príspevok 40 miliónov eur. Na ďalší rok to podľa nového zákona bude 70 miliónov…na opravu majú peňazí habadej,“ vyjadril sa rozhorčený Prešovčan na sociálnej sieti.
Taktiež sa ozývajú hlasy kritizujúce nedávnu rekonštrukciu oltárov v kostole. Tie, pôvodne jednotné zelené, sú teraz zmesou čierno-zlatých a zeleno-čiernych farieb, čo podľa veriacich narúša estetiku a spôsobuje nespokojnosť. „Dali rekonštruovať oltariky a teraz to je celé na hlavu postavené. Keď som na omši tak mi dvíha tlak,že robili zbierky a z našich peňazí to patrične pobabrali,“ píše jedna z obyvateliek.
Problémy sa neobmedzujú len na kostol. Obyvatelia poukazujú aj na rozbité chodníky v okolí stanice, ktoré boli nedávno rozkopané bez zjavného dôvodu. „Rozbili chodníky po obidvoch stranách, rada by som vedela prečo. Keď sa ponáhľate, tak je to veľmi zle,“ pokračuje Prešovčanka. Takéto zdržania spôsobujú problémy hlavne školákom, ktorí sa musia cez tieto oblasti pohybovať denne.
Verejnosť sa teda oprávnene pýta, ako je možné, že fasáda, ktorá bola obnovená len pred dvoma rokmi, už opäť opadáva. Táto situácia pripomína problémy s dlažbou na ceste vychádzajúcej z Jarkovej na Hlavnú, ktorá je už tri roky v neustálom procese opráv, no výsledky sú stále nedostatočné.
Jeden z obyvateľov Prešova, ktorý dlhodobo žije mimo Slovenska, vyjadril svoje sklamanie z výzoru mesta. „Tým, že to nemám na očiach denne som si asi nezvykol, tak vždy, keď prídem a vidím ako vyzerajú chodníky, ploty, trávnaté plochy, mosty, zábradlia, stĺpy verejného osvetlenia….a nevieme čo ešte všetko, je mi z toho smutno,“ píše. „Mesto chátra, veľmi, aj moje deti sa má samé pýtajú prečo je toto a toto také rozbité, hrdzavé, špinavé, nepokosené...“