Mesto Stropkov má svojim návštevníčkam a návštevníkom naozaj čo ponúknuť. V súčasnosti sa pýši už desiatou národnou kultúrnou pamiatkou. Stal sa ňou vojnový cintorín z obdobia prvej svetovej vojny. Patrí k nemu aj kaplnka, ktorú sa samospráve podarilo zrekonštruovať v roku 2018, na 100. výročie ukončenia takzvanej Veľkej vojny.
„Prvé národné kultúrne pamiatky boli v Stropkove vyhlásené pred vyše 60 rokmi. Tou poslednou bol slúžnovský dom, ktorý do zoznamu zaradili v roku 1992. Som veľmi rád, že z iniciatívy Krajského pamiatkového úradu v Prešove a následne na základe rozhodnutia Pamiatkového úradu Slovenskej republiky pribudla v Stropkove ďalšia Národná kultúrna pamiatka, a to vojnový cintorín s pohrebnou kaplnkou,“ priblížil históriu národných kultúrnych pamiatok v Stropkove primátor mesta Ondrej Brendza.
Najnovšiu kultúrnu pamiatku možno nájsť na ploche mestského cintorína. Ide o významný historický nehnuteľný dokument, ktorý návštevníkom a obyvateľom pripomína ničivé dôsledky vojny v okrese Stropkov na prelome rokov 1914 až 1915. Na cintoríne je pochovaných viac ako 700 vojakov. Pri 690 obetiach je známa aj ich štátna príslušnosť.
„Z architektonického hľadiska ide o unikátne a jedinečné architektonické dielo významného maďarského architekta Józsefa Lampinga, ktoré na území Slovenska nemá obdobu. Architektonická hodnota cintorína okrem jeho priemyselného konceptu spočíva aj v jeho parciálnom architektonickom prvku - pohrebnej, cholerovej klasicistickej kaplnky svätej Barbory z roku 1832, ktorá si zachovala pôvodnú pôdorysnú dispozíciu, klasicistické tvaroslovie i stavebné konštrukcie z obdobia svojho vzniku,“ vysvetľuje Brendza.
V rámci rekonštrukcie sa pred šiestimi rokmi na cintoríne vybudoval pamätník obetiam Veľkej vojny, ktorý symbolizuje anjelské krídla. Na ňom je obsiahnutý menoslov 332 pochovaných vojakov, ktorí boli doposiaľ identifikovaní.
Stropkov má za sebou bohatú históriu. V časoch Rakúsko - Uhorska spolu s celým vtedajším okresom bol dôležitým strategickým územím monarchie. V predvojnovom období, od 12. do 15. septembra 1911, sa stal centrom vojenských manévrov celej severovýchodnej časti Rakúsko - Uhorska. Zúčastnilo sa na nich viac ako 100-tisíc členov armády. V kaštieli nachádzajúcom sa v danej oblasti bol v tom čase ubytovaný následník trónu František Ferdinand d´Este.
„Spoločenská hodnota cintorína spočíva tiež v tom, že na jeho ploche sú bok po boku pochovaní vojaci znepriatelených armád - rakúsko-uhorskej a ruskej. Ide o vysoký prejav humánnosti, vychádzajúci z myšlienky, že po smrti niet nepriateľa. Vojnový cintorín je nositeľom súboru pamiatkových hodnôt: historickej, architektonickej, urbanistickej, spoločenskej a umelecko-historickej,“ dodal primátor Stropkova.
K ďalším deviatim Národným kultúrnym pamiatkam patrí zaniknutý stropkovský hrad s kaštieľom, sanktuárium, kláštorný kostol Najsvätejšej trojice, kaplnka Piety, Božie muky, socha Panny Márie Škapuliarskej, sochy svätého Jána Nepomuckého a svätého Floriána a jediná svetská stavba - slúžnovský dom, ktorý je v súkromnom vlastníctve.
Okrem nich samospráva od roku 2021 vyhlasuje hmotné a nehmotné pamätihodnosti mesta. Nachádzajú sa medzi nimi významné stavby, vzácne predmety, pamätné dátumy či významné podujatia.