Ničím nevýrazní chlapi, pre ktorých sú hory životom. Práca v tatranských vrchoch je pre nich, častokrát, srdcu blízkou záľubou. Reč je o nosičoch z Vysokých Tatier, posledných svojho druhu v Európe. Tatranskí šerpovia dokážu na svojich chrbtoch uniesť desiatky kilogramov nákladu, pričom počas jednej „prechádzky“ prejdú desiatky kilometrov a častokrát prekonajú aj stovky metrov prevýšenia. Keď sa s niektorým z nich v horách stretnete, len márne na ňom budete hľadať únavu.
Zatiaľ, čo pre niekoho je vysokohorská túra heroickým výkonom, ktorý stačí absolvovať nanajvýš raz ročne, niektorí nosiči ju zvládnu aj viackrát denne. Aj keď svojou nevýraznou stavbou tela nepôsobia práve najsilnejšie, ich výkony dokazujú presný opak. Slovákov len nedávno dostal do kolien výkon jedného z nich. Na Skalnatú chatu, ktorá sa nachádza 1725 metrov nad morom, vyniesol masívnu chladničku!
Takýto heroický výkon zaskočí nejedného človeka. Takýto náklad by mala väčšina bežných ľudí problém preniesť čo i len do druhej miestnosti. Šerpovia sa však vo svojej povesti rozhodne zahanbiť nedajú. „Tak toto mi rozum neberie. Tí chlapi sú ako záchodové pavúky (rozumej - chudí), síce samá šľacha, ale toto vyniesť hore, klobúk dole. Pri predstave, že mám vyniesť ‘len’ 40 kilového syna hore, zdochla by som hneď, ako by mi skočil na chrbát. A to nie som padavka. Obdivujem ich,“ okomentovala Katarína.
Svoje uznanie šerpom prezentovali stovky ľudí. „Veru, všetko, od ihly, cez potraviny a rôzny tovar, až po takéto veľké kusy musia vysokohorskí nosiči vyniesť hore do hôr na vlastných chrbtoch. Česť ich práci, skláňam sa pre ich výkonmi!“ dodala Zuzana.
Svoju prácu vykonávajú v lete aj v zime. Vo svete aj v Európe sú však skôr už len výnimkou. Do vysokohorských chát napriek tomu znášajú potraviny, plynové bomby, nábytok, no aj veci každodennej potreby. Množstvo chát, najme tých neprístupných, je na ich práci závislých.
Na chrbtoch musia niekedy uniesť aj 80 kíl. Ako pre nás priblížila zanietená turistka Jana, s tatranskými nosičmi sa v Tatrách stretáva relatívne často. „V horách trávim takmer všetky svoje voľné chvíle. Naše Tatry zbožňujem. Častokrát sa preto na túrach s partiou stretávame aj s nosičmi, občas sa s nimi zastavíme a porozprávame sa, aj oni si musia oddýchnuť. S niektorými sa dokonca už aj dobre poznáme. Ako nám jeden z nich raz prezradil, na Térho chatu niesol neuveriteľných takmer 80 kilogramov. Všetci, čo tam boli vedia, akým terénom musel ten chlap prejsť, navyše je to takmer 1900 metrov nad morom,“ povedala pre Prešovak.
V minulosti existovali aj v iných krajinách, v zahraničí, najmä v obľúbených destináciách ich však v priebehu rokov nahradila technika, lanovky či vrtuľníky. Ako dodala Jana, naši šerpovia sú však silní a odolní chlapi, ktorí sa len tak ľahko nahradiť nenechajú. Častokrát musia vzdorovať aj vrtochom počasia. Prívalové dažde, víchrice, no ani silný vysokohorský vietor ich nezastavia. „Aj preto sú slovenským unikátom, na ktorý by sme mali byť patrične hrdí,“ uzavrela.