Liečebná pedagogička pomáha pacientom opäť objaviť radosť zo života: Nezabudnem na vetu, ktorú mi povedal

Pracujú na psychiatri s duševne chorými ľuďmi, ale nie sú psychiatričky a ani psychologičky. Na podporu liečby pacientov využívajú terapeutické a pedagogické princípy. Ich snahou je posilniť schopnosť pacientov žiť svoj život a riešiť problémy. Liečebné pedagogičky Alena Suchareková a Zuzana Snopková priblížili svoju prácu a skúsenosti z praxe v rozhovore pre Nemocnicu Agel Levoča. 

Psychiatrické oddelenie levočskej nemocnice je s kapacitou viac ako 100 lôžok a spádovou oblasťou vyše 350 000 obyvateľov najväčšie na Slovensku. Jeho súčasťou sú aj liečební pedagógovia, ktorí sa venujú rôznym formám terapií, ako napríklad arteterapii, ergoterapii, biblioterapii, muzikoterapii či psychomotorickej terapii.

„Liečebná pedagogika spočíva v terapeuticko-výchovnom pôsobení, ktoré spája liečenie s výchovou, pričom výchova znamená byť blízko a vnímať človeka ako celok v jeho osobnom príbehu. V praxi to znamená byť prítomný pri človeku, počúvať, dávať priestor na vyjadrenie slovami alebo pomocou techník, ktoré pomôžu pacientovi porozumieť viac sebe a zistiť, čo je preňho v jeho situácii najlepšia cesta,“ vysvetlila nemocnica. 

Ako ďalej doplnila, liečebno-pedagogické úlohy sa zameriavajú na rozvíjanie kompetencie človeka v ťažkom životnom období, pričom východiskom je pochopenie jedinečnej situácie človeka. 

Predmety záujmu psychológie a liečebnej pedagogiky sa značne prelínajú, napriek tomu ide o dve rôzne oblasti. Rozdiel spočíva napríklad v diagnostike pacientov. Súčasťou určovania diagnózy pacienta sú psychologické vyšetrenia. Liečebno-pedagogická diagnostika slúži najmä liečebným pedagógom, a to predovšetkým na pochopenie človeka a jeho situácie. 

Pomohlo mu konštruovanie lavičiek 

„Naša práca mi dáva zmysel. Osobne sama čerpám od ľudí inšpiráciu a neustále sa presviedčam o obrovskej sile, ktorú v sebe človek má. Niektoré životné príbehy sú veľmi ťažké a je obdivuhodné ako ich ľudia zvládli a prekonali, čím všetkým si prešli a napriek tomu, keď ich znova život zrazí na kolená  dokážu vstať, pokračovať a hľadať cestu k zotaveniu a plnohodnotnému životu,“ priblížila Zuzana Snopková. 

V pamäti jej utkvel príbeh pacienta, ktorý v rámci ergoterapie rád konštruoval lavičky a bavilo ho to natoľko, že sa tomu chcel venovať aj počas víkendov. „Nezabudnem na vetu, ktorú mi povedal – ‚Kvôli alkoholu som zabudol na to, ako mám rád túto prácu.‘ Ľudia pre závislosť zabudnú na všetky svoje záľuby a na všetko, čo bolo pre nich kedysi dôležité. Ak sa potom na nejaký čas od alkoholu očistia a začnú pozerať na svoj život triezvo, tak majú možnosť znovu objaviť svoje hodnoty. V tom je naša práca pekná,“ uviedla Zuzana Snopková. 

„Zrazu bol ako vymenený,“ hovorí o jednom z pacientov liečebná pedagogička

Pozitívnu zmenu u pacienta zaznamenali aj v prípade muža so psychózou, o ktorom sa rozhovorila liečebná pedagogička Alena Suchareková. Aj jemu priniesla priaznivý impulz v liečbe ergoterapia. 

„Počas prechádzky v parku mi začal rozprávať o faune a flóre v areáli nemocnice. Predtým som netušila, čomu sa venoval, a mňa zaujalo, ako hovorí a opisuje rôzne druhy rastlín a vtáctva. Vyzvala som ho, aby nám to napísal, aby sme si mohli spraviť náučné pomôcky. Prekvapil ma, keď na tom pracoval cez víkend, vypracoval projekt parku a veľmi ho to nadchlo,“ opísala situáciu Alena Suchareková. 

Spolu s ďalšími pacientmi začal presádzať rastliny, zbierať bylinky a variť čaje. Liečebné pedagogičký sa neskôr dozvedeli, že muž študoval prírodné vedy. „Zrazu bol ako vymenený, komunikoval s ostatnými a vrátil sa k sebe samému práve aj cez túto činnosť,“ doplnila Alena Suchareková.