V utorok 29. augusta ubehne presne 79 rokov od začiatku Slovenského národného povstania, ktoré silno ovplyvnilo históriu Slovákov. Vtedajší bojovníci za slobodu ukázali, že nesúhlasia s názormi a činmi nacistického Nemecka, ktoré našu krajinu v tom čase silno ovládalo ako jeho satelitný štát.
Slovenské národné povstanie predstavuje ozbrojený boj najmä Slovákov a Čechov proti nemeckej armáde na našom území počas druhej svetovej vojny. Dňa 29. augusta 1944 večer o 20:00 hod. vyhlásil Slobodný slovenský vysielač vetu: „Začnite s vysťahovaním.“ To bol signál na spustenie tejto dlho pripravovanej akcie.
Hlavným dejiskom povstania bola Banská Bystrica, teda stred Slovenska. Západ a východ sa rovnako pridali k pomoci, ale v menšej miere. Pre východ bola jednou z najdôležitejších akcií najmä karpatsko-duklianska operácia, ktorá prebiehala aj v Prešovskom kraji.
Československé vojská v spolupráci so sovietskymi bojovali na severovýchode Slovenska od 8. septembra 1944 do 28. októbra 1944. Ich hlavným cieľom bolo potlačiť Nemcov v predhorí Karpát a rýchlym prechodom karpatskými hrebeňmi prejsť na Slovensko, aby pomohli Slovenskému národnému povstaniu.
Aj keď sa im nepodarilo spojiť sa s povstalcami, napriek tomu dosiahli to, že nemecké velenie stiahlo z východného Slovenska približne 12 500 mužov. Karpatsko-duklianska operácia si vyžiadala veľký počet obetí na oboch stranách a zároveň bola jednou z najťažších a najkrvavejších operácií druhej svetovej vojny.
Prešov a spolu s ním aj ostatné okolité mestá si počas posledných dní už stihli uctiť pamiatku obetí Slovenského národného povstania. V Prešove spomínali na túto udalosť v piatok 25. augusta predstavitelia miestnej, regionálnej a aj štátnej správy spolu s verejnosťou. Vence položili k pomníku v Južnom parku a po pietnom akte sa presunuli k Pamätníku obetiam bombardovania mesta na Konštantínovej ulici.
V ten istý deň si uctili pamiatku povstania aj na popradskom letisku. Spomienku v spolupráci s mestom usporiadal Oblastný výbor Slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Poprade. Akcie sa zúčastnil aj prvý viceprimátor Štefan Pčola, ktorý zastupoval primátora mesta Antona Danka.
V piatok 25. augusta sa pri Pomníku padlým v Snine uskutočnilo spomienkové stretnutie pri príležitosti 79. výročia Slovenského národného povstania. Zúčastnili sa ho predstavitelia mesta, členovia Zväzu protifašistických bojovníkov v Snine, predstavitelia verejnej správy a mestských organizácií.
Primátor Sniny Peter Vološin vyzdvihol, aké dôležité sú pre život hodnoty: „Ľudia starnú a odchádzajú, generácie sa striedajú, no hodnoty ostávajú. A sú to tie isté hodnoty, v ktoré úprimne verili všetci tí, ktorí sa postavili fašistom. Hodnoty, ktoré si všetci nosíme v sebe.“
Deň predtým spomínali na Slovenské národné povstanie aj v Levoči. Predstavitelia mestského a okresného úradu spolu so slovenským zväzom protifašistických bojovníkov v Levoči slávnostné položili kytice a vence k pomníku padlých. Spomienky sa zúčastnil aj predseda Miestneho odboru Matice slovenskej Miroslav Brincko.
Prihovoril sa k účastníkom povstania: „Slovenský národ vám má za čo ďakovať. A nielen vám, ale všetkým tým desaťtisícom, ktorí sa, žiaľ, dnešného dňa nedožili. Mnohí z nás si dnes nevieme predstaviť, že sa tvárou v tvár smrti rozhodne niekto povýšiť boj za slobodu a princípy nad svoj vlastný život. Zviedli ste existenčný zápas so zlom.“
V pondelok 28. augusta oživili posolstvo Slovenského národného povstania aj Humenčania. Pri Pamätníku vďaky vzdali úctu predstavitelia mesta, okresu, Prešovského kraja, členovia slovenského zväzu protifašistických bojovníkov v Humennom a verejnosť. O hudobný doprovod sa postarali mestský dychový orchester Chemlon, spevácky zbor humenských učiteľov a miestny zbor pre občianske záležitosti.
V deň 79. výročia Slovenského národného povstania, v utorok 29. augusta, si pietne uctili pamiatku padlých aj vo Svidníku. Vence položili k pamätníku československého armádneho zboru na Dukle, k soche armádneho generála Ludvíka Svobodu a k pamätníku Sovietskej armády vo Svidníku.